Pohorie Slovenský kras na slovensko-maďarskom pohraničí, je obklopené Národním parkem Aggtelek, Košickou kotlinou, Jihoslovenskou kotlinou, Bodvianskou pahorkatinou. Rožňavskou a Volovskými vrchmi. Je najväčším krasovým územím Slovenskej republiky. Na ploche 36 100 ha je chránenou krajinnou oblasťou s ochranným pásmom 34 900 ha. Je situováno do jihovýchodní části Slovenského rudohoří. Celé území leží zhruba na jih od města Rožňava.

Slovenský kras tvorí náhorná sústava krasových planín. Povedzme si najskôr, čo je to kras. Je to vlastne vápencová oblasť, v ktorej činnosť vody vytvára jaskyne, priepasti a rôzne iné podzemné, ale aj povrchové útvary. Na Slovensku je viacero krasových oblastí – Slovenský kras je najväččí, rozkladá sa na ploche 440 štvorcových kilometrov. Miestami pripomína mesačnú krajinu. Tvorí ho sedm planín: Koniarska planina, Plešivská planina, Silická planina, Horný vrch, Zádielska planina, Jasovská planina a Dolný vrch. Na západnom okraji sa k nemu pripája Jepšavský kras. Nejvyšší vrcholy Slovenského krasu nalezneme na severu oblasti (700 - 800 m) a nejnižší naopak na jihu (400 - 500 m). Časť Slovenského krasu s okolím, jaskyne a priepasti je zapísaná do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Celý Gemer, v ktorom sa Slovenský kras nachádza, je krajom planín, dolín, tiesňav, vyvieračiek a ponorných riek. Jednu z nich, Styx, naplavené hliny zdvihli, takže na strope svetoznámej jaskyne Domica vytvorila hotové čudo – riečne zákruty ako hádanku pre jej budúcich skúmateľov. Kraj, v ktorom sa stvorenie ešte neskončilo. Turisticky atraktivní cíle jsou Zádielsky kaňon, Turniansky hrad a jeskyně Domica, Gombasecká jeskyně, Ochtinská aragonitová jeskyně, Jasovská jeskyně, propast Silická ľadnica.